Matyáš mal vždy pocit, že nie je ničím extra zaujímavý. V triede patril medzi tých menších chlapcov, a aj keď rád športoval, bol vždy skôr taký ten chudý, šľachovitý typ. Žiadny svalovec, za ktorým by sa dievčatá otáčali. No, a navyše tie okuliare! Tie na sebe neznášal úplne najviac.

Pritom, keby si ho niekde stretol, povedal by si si: celkom normálny, fajn chlapec.

Lenže Matyáš to tak nevidel. Chcel byť rovnako mužný a zaujímavý, ako ostatní chlapci na internete. Ukázať, že je jednoducho borec, nie bifľoš, ako sa mu v škole posmievali.

A tak začal fotky, čo dával na siete, najprv pekne preosievať. A potom upravovať. Napríklad takto, ako vidíš v telefóne.

Jasné, lezenie ho fakt bavilo a išlo mu. Ale myslel si, že keď sa pri ňom vyfotí takto, urobí na ostatných väčší dojem. A že sa potom bude cítiť lepšie aj medzi ostatnými chlapcami v triede, ktorí ho veľmi nebrali. Že mu to zdvihne sebavedomie. A dokonca to tak na chvíľu aj bolo. Nejaké pochvalné komentáre vážne nazbieral.

Ale s nimi aj rýpavé narážky a výsmech. A to bolelo o to viac, koľko práce si s fotkou dal. Takže Matyášovi bolo nakoniec ešte horšie ako na začiatku. Ale vezmime to poporiadku.

Začalo to tým, že si Matyáš vzal na stenu novú košeľu, čo nedávno dostal. Prišlo mu, že mu celkom pristane, takže by si s ňou mohol urobiť fajn selfíčko.

Tiež si k tomu nageloval vlasy. Nikto z kamošov na tréningu to síce nerobil, ale jemu to bolo fuk - chcel mať jednoducho fotku, s ktorou urobí dojem na sieti.

Lajkov a srdiečok ale neprišlo toľko, koľko si predstavoval. Niekto si z neho dokonca robil srandu, či tam v tých okuliaroch a košeli počíta nejaké jeho divné fyzikálne vzorce o lanách. Tak to nabudúce skúsil inak.

Okuliare zložil a namiesto nich nasadil tú strašne chlapácku pózu. A vlasy si nagéloval fakt poriadne.

Lenže to bolo evidentne ešte horšie! Pár kamošov mu to dalo poriadne vyžrať. „Šampón na špagáte!“ Jasne, dostal aj pár pochvál… ale už ani nedokázal veriť, že sú úprimné.

Nakoniec si Matyáš vôbec nepomohol. Čím viac času s fotkami strávil, tým viac mu na nich záležalo – a tým viac ho bolelo, keď sa niekomu nepáčili. A niekto taký sa našiel vždy.

Potom si ale všimol, že keď dá na siete úplne normálnu fotku z tréningu, srdiečka tiež chodia. Aj keď tá fotka nie je úplne dokonalá. Možno to bolo tým, že na nej jednoducho práve robil to, čo mal rád. Možno tým, že pri lezení dokázal vypnúť hlavu a nemyslieť na to, či ten chlapec vedľa je väčší frajer. A možn tiež tým, že sa cítil oveľa lepšie medzi ľuďmi v krúžku lezenia, pretože nepreberali kto ako vyzerá, ale bola to fajn partia, ktorá ho brala, aký je. Každopádne zrazu na sieťach nikto neriešil, ako vlastne vyzerá, ale že vyzerá šťastne.

A on potom bol šťastný naozaj. Pretože sa nemusel na nič hrať.